Za objatie: 50 rokov úcty

- Už sme chorí. Všetci. – skonštatovala suseda. Po týždni chodenia do škôlky jej trojročný chlapček ochorel. Ona tiež. Nastúpila v tom istom týždni po materskej dovolenke do nového zamestnania.  O chvíľu som začula inú maminu, ako hovorí, že jej dcérka veľmi v škole plače.

Večer, sediac v kuchyni pri synovej večeri, som myslela na to, aké by bolo super, keby pani učiteľky dokázali smútiace a vystresované deti  jednoducho vyobjímať. Len chápavo objať. A v tom objatí by mohli byť tak dlho, ako by bolo potrebné.  Už počujem hlasy, že to nie je možné. A čo ostatné deti? Treba sa im venovať!

Zaspomínala som si tiež na to, ako som na svojej materskej  pri prechádzkach viackrát utešovala deti plačúce pri plotoch rôznych  škôlok. Učiteľky sa neďaleko ľahostajne rozprávali a  deťom tiekli slzy ako hrachy. Až ma srdce bolelo.

Je niečo dôležitejšie ako pokoj v dieťati? Som presvedčená o tom, že do objatia sa dajú  zapojiť aj ostatné deti. V škole, aj v škôlke. Ideálna situácia na posilnenie empatie a  skupinovej súdržnosti.  Na porozumenie, že máme právo na svoje prežívanie. Že sa zaň nemusia deti hanbiť   …

Moja stará mama má 90 rokov. Celý život bola riaditeľkou a učiteľkou v materskej škole. Keď príde na návštevu do dedinky pod Tatrami,  aj po 50 rokoch od jej odchodu  ľudia vychádzajú von z obydlí, aby ju pozvali k sebe. Objímajú ju. Pretože im venovala svoje objatia, keď boli malí a v škôlke sa strácali vo svojich  pocitoch.

ZA OBJATIE: 50 ROKOV ÚCTY.

Ďakujem všetkým učiteľkám, ktoré nezabudli, ako sa cítia deti a tiež nezabudli na to, že majú na svoje pocity právo a potrebujú s nimi občas pomôcť.

Venujem mojej starej mame .... stále je krásna ... a múdra ... ako na fotografii, keď mala 20 rokov 

 
.
ŽENA RODU 

Ďakujem za všetky tvoje dary, stará mama ...

Na fotografii: Mária Nahálková, moja stará mama

.