Význam zťahu, ktorý sa nenaplnil, a prečo netreba smútiť

Moja milá a krásna kolegyňa sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že ma zoznámi s istým mužom. 

Ukázala mi ho na sociálnej sieti, porozprávala mi o ňom ... Bol na prvý pohľad sympatický ... a jej slová vo mne vzbudzovali istú predstavu ... príjemnú 

Tu sa jemne pozastavím ... jej vnemy o danom mužovi, a to, čo som o ňom spoznala neskôr, dokonale ilustruje, ako sme každý z nás úúúúplne, ale že úúúplne iný .... a to, čo jeden vníma nejako, druhý môže vnímať úúúúplne inak.

Tak ideme k príbehu, aby ste si mohli nahmatať, čo mám na mysli 

Kolegyňa mi dávala rôzne otázky a veľmi milo sa nás snažila prepojiť najprv vzájomnými informáciami.

Až som zrazu zachytila, že sa "zadrhla". . a nechcela mi priamo povedať, prečo ... len na mňa hľadela, hľadala slová a snažila sa niečo ZĎALEKA opísať tak, aby sa ma nedotkla.

Vycítila som, že sa mu nepáčim. Fyzicky.

Ešte sa mi snažila opísať, ako sa - tento pomerne vysokopostavený muž v systémovom svete, kde sa hierrarchizuje - obklopuje mladými dlhonohými dievčatami, ktoré mu lichotia ... a on sa v tom lichotení kúpe :-)))

Rozprávala mi, ako ju to mrzí ... lebo vidí, že mladé dámy oslňuje najmä jeho postavenie, nie on ako osobnosť.

Jasné, že mi to nepadlo dobre  ... Samozrejme ... Ale pustila som to z hlavy ... lebo proti nedostatku chémie neurobíte vôbec nič.

Pamätala som si však jeho tvár ...

.

O niekoľko rokov som v Devínskej Novej Vsi zabrúsila do supermarketu, rýchlo kúpiť nejaké drobnosti na občerstvenie. Išli sme k priateľom na návštevu.

Chodila osm pomedzi regále, no  - ako je mojim zvykom - vnímala som aj ľudí naokolo.

A v jednej chvíli som ho zbadala. Zbadala som tohto muža naživo. Je výrazný typ.  Pamätala som si ho.

Univerzum mi - zasa raz, po rokoch - prinieslo "pečiatku" na tému, prečo sa netrápiť, ak výber medzi mužom a ženou neprebehne vzájomne.

Tento muž kráčal so svojou dcérou, asi 17 ročným dievčaťom a niečo jej vehementne rozprával ...

Viete to aj vy ...

Vnem o niekom sa skladá z mnohých puzzle ... môže vám byť ten človek na pohľad sympatický, ale prídu ostatné vnemy, a "kúzlo" je preč!!!

Presne toto sa stalo mne.

Keď som ho počula ... keď som počula jeho slizký, nepríjemný, šeplavý a vlezlý hlas, začala som sa smiať. 

Bože môj, aký mi bol nepríjemný!!!! :-))))

Nie, nesmiala som sa  jemu.

Smiala som sa úľavou, radosťou, že som o sebe nepochybovala, smiala som sa, aký je život úžasný ...

Ak sa otvoríme dôvere,  život VŽDY ukáže  - v čase, ktorý uzná za vhodný - že:

- naše kroky boli správne,

- že výbery, ktoré neprebehli, mali svoj význam

- že ak sa nezatláčame do zeme pochybnosťami, ukáže sa plnofarebnosť nejakej situácie a jej zmysel

- že sloboda a rešpekt k rozhodnutiam, vlastným i rozhodnutiam druhých, tvorí priestor, slobodný priestor, v ktorom môžeme navnímať ÚPLNOSŤ toho, čo sa deje NAOZAJ.

O niečo ťažšie je prijať rozpad vzťahu, ktorý už nejaký čas trvá ...

Ale o tom niekedy inokedy.

Nezúfajte ... obaja ľudia potrebujú urobiť slobodné výbery ... a ak sa tak nedeje, treba naplno rešpektovať stav.

Potom neplytváme energiou tam, kde sa neotvára cesta.

Smerujeme ju  inam ... a to je významné!

Smerovať energiu tam, kde sa cítite dobre, ľahko .. do takého vzťahu ...

(c) Lubica Macková, 2.1.2018

.

Obrázok zdroj: internet, autor neznámy

.