VO CHVÍLI "FLOW" STRETáVAME ANJELOV ...

Stretla som ju, túlajúc sa mestom, po nádhernom dni plnom zážitkov s ľu´dmi. Bola sobota popoludnie, svieži vzduch ... Pozdravili sme sa, ako už mnohokrát. Keď bol môj syn malý, občas sa mu prihovárala ... Podľa všetkých kritérií "normálnosti" sa javila trošku "iná". MInuli sme sa, keď zrazu na mňa zavolala. Zaváhala som, prešla mnou mierna nechuť, ale vrátila som sa.

- Mladá pani, prepáčte, že Vás obťažujem, môžem sa Vás niečo spýtať? - prišla až ku mne.
- Nech sa páči ... - cítila som mierne napätie.
- Prosím Vás, neviete o nejakej práci? Viete, prepustili ma. A ja si veľmi chcem nájsť prácu. VEĽMI! Mňa to baví! Robila som v jasličkách aj v škôlke ... Vždy som sa pani uiteľky spýtala, či jej môžem pomôcť s deťmi ... predsa len, bolo ich dosť a takí malí potrebujú pomoc, viete ako - obliecť, porozprávať sa a tak ... A potom som upratovala ...

Počúvala som ju, po napätí ani stopy, zato vnútro mi zaliala ďalšia teplá vlna. Prostí ľudia majú k sebe niekedy najbližšie ... My sme mali v škôlke takú pani kuchárku. Vystískala, poláskala, naložila dupľu, vytasila veľkú varechu, ale nikto sa nebál, lebo sa pritom smiala 

Z tejto ženy išla TAKÁ POKORA a túžba znova byť užitočná ... Môj mozog urobil "klik" a vyhodil pracovnú ponuku. Z celého srdca som jej popriala, nech sa jej darí ... A viete čo? Jej prianie mi spôsobilo vlhké oči. Anjeli niekedy naozaj lietajú nízko ... 

26.11.2013