Prvolezci a Vlajkonosiči

Uplynulo možno i desať rokov, odkedy hovorím o fenoméne "Prvolezci a Vlajkonosiči".

Hovorím o ňom na seminároch a asi nikdy nezabudnem na okamih v Martine, kedy 3/4 sály zodvihli ruku na moju otázku, kto z nich sa cítil ako dieťa podľa tohto fenoménu.

Kto sú Prvolezci a Vlajkonosiči?

Ako deti sa cítia cudzorodo vo vlastnej rodine. Pýtajú sa, či boli adoptovaní. Uvažujú o tom, že majú iných rodičov, rodinným príslušníkom spravidla nerozumejú a cítia sa veľmi, ale naozaj  veľmi osamelo a nepochopene. To je asi nahlavnejšia črta. Navonok sa môžu javiť  v pohode, ale vo vnútri pociťujú obrovskú oddelenosť. Sú všímaví, mimoriadne dobrí pozorovatelia, majú aktívny cit a zmysel pre spravodlivosť. Vnímajú všetko, čo je v rodine "nesprávne" usporiadané. Často trpia nízkym vedomím seba. Odmalička vedia, kto sú, ale neveria si. Svoju INAKOSŤ vnímajú ako ťarchu, až kým ju nepochopia v aspekte výnimočnosti. Do plného rozmeru výnimočnosti dorastajú postupne, spoznávajúc aj jej pasce.

Okolie

ich odmieta, posudzuje, a to aj v rodine. Označuje ich za problematckých, nie vždy v zmysle spoločenských prehreškov, ale napr. ako precitlivelých ... Okolie cíti ich inakosť, ale nechápe ju ... len je tou inakosťou podráždené ... a najviac je podráždené nielen preto, lebo cíti nízke sebavedomie jedinca, ale i preto, lebo citlivosť tohto jedinca "ťuká" na všetko, čo zatvrdlo v srdciach členov rodiny ....

Okolie "trénuje" Prvolezcov a Vlajkonosičov, akoby im dávalo tú najzákladnejšiu otázku: KTO SI? Bez našej lásky, bez našej podpory, bez uznania tvojej hodnoty? Svojim nastavením ich núti okolie buď prežiť, alebo ... Každý, kto prežije, dáva sám sebe signál, že jeho priekopnícke energia majú schopnosť zmeniť nielen život jeho, ale i účastníkov rodu ... a to i smerom dozadu v rodovej línii.

Skutočná hodnota Prvolezcov a Vlajkonosičov

Sú výnimoční minimálne jedným aspektom:  "prepisujú" vzorce konania, myslenia a prežívania v rodovej línii.

Nie je to ich ÚLOHA, ani ŤARCHA.

Nie sú povinní zodvihnúť túto šancu.

Je to MOŽNOSŤ. Dar.

Majú priekopnícke  energie srdca, hoci sa to niekedy nezdá. Ich energie otvárajú mnohé témy v rodoch a rodinní príslušníci práve týmto aspektom nie sú nadšení.

Skutočná úloha Prvolezcov a Vlajkonosičov

- nájsť svoju hodnotu a osobnú výnimočnosť

- prekonávať a naučiť sa vysporiadať sa so svojimi strachmi

- pochopiť svoje dary

- uznať správnosť svojej existencie

- nájsť a vedieť obnovovať svoju vnútornú silu

- transformovať tiene, "vyhodiť výhybku"  a začať tak "písať" novú koľaj v rodovej línii ... novú kvantovú stopu prežívania, myslenia, konania

- vedieť stanovovať hranice 

- žiť svoj život tak, ako ho cítia v najvnútornejšej podstate, s ktorou majú spojenie odmalička

.

Pasce Prvolezcov a Vlajkonosičov

Na ceste spoznávania seba upadajú do pasce ega ... Táto pasca vyzerá napríklad tak, že sa snažia všetkých rodinných príslušníkov zachraňovať. Pokiaľ neudržia linku srdca, upadajú do povyšovania sa a do pýchy. 

Pasca  pýchy ich vedie k tomu, že si pomýlia svoj dar, žiť slobodne, s výnimočnosťou, kedy postavia seba na piedestál, a nevdojak pozerajú na ostatných príslušníkov rodu pohŕdavo.

Dávajú nevyžiadané rady. Tiež vrámci túžby odovzdať iným ľuďom svoje poznania, vyvíjajú na nich tlak, ktorý v skutočnosti zabráni zmene.

.

Dary Prvolezcov a Vlajkonosičov

Postupne sa učia, že môžu iných iba inšpirovať ... v čase, kedy to druhí ľudia uznajú za vhodné (možno aj nikdy). Učia sa rešpektu voči iným ... (zakúšajú opačnú polaritu toho, čo sami kedysi prežívali) ... Rešpekt sa prejavuje i tak, že ak vidia v rodine niečo, čo sa im nepáči a túžia, aby sa vzťahy "upratali", postupujú citlivo. Voči sebe, i voči iným.

.

Nezasahujú, "neriešia" ... nestrácajú svoju životnú vitalitu týmto spôsobom. Ak sú požiadaní o vypočutie, vypočujú ... ale spýtajú sa, či druhý človek chce vedieť ich názor. Ak áno, povedia a nechajú čas dozrievania na prijímači, ak nie, rešpektujú toto nie!

.

Učia sa, že to najcennejšie, čo majú robiť, je: ŽIŤ INAK SVOJ ŽIVOT ... podľa seba ... podľa nových pravidiel ... a nechať iných, aby žili ten svoj ... s rešpektom voči nim, vymedzujúc len hranice voči nim ... Empaticky, ale pevne.

.

V tejto etape je dôležité naučiť sa nenechať sa sťahovať energiou iných, najmä ak sa v rodine niečo deje. Nevstupovať emočne, len pozorovať, veriť v životaschopnosť iných. Len poskytoať svoj cit, ak to tak cítia.

Akonáhle naplno žijú svoj život šťastne, slobodne  a nikoho do ničoho nenútia, okolie sa začne samovoľne inšpirovať :-) Nie každý, nie vždy, ale ... skúste a uvidíte :-)

A to je ono :-)

.

10.5.2018

.

Fotografia zdroj: Pixabay