Odsudzovanie

 Je náročné nesúdiť tých druhých. A tiež je náročné nesúdiť seba. V oboch smeroch sme často majstrami.

Vieme nesúdiť, ak:

- chápeme, že odsudzovaním iných sa povyšujeme a neférovo tvoríme svoj vlastný pocit sebahodnoty

- rozumieme, že iní nám "zahrali divadelné predstavenie", aby sme sa niečo naučili a posunuli vo vývoji

- vnímame, že odsúdením druhého človeka súdime všetky vlastné budúce skutky, i skutky našich blízkych

- temnotu považujeme za súčasť Jedného. Nie sme voči nej ľahostajní, ani pasívni.

- tiene berieme  ako signál bdelosti. Ako výzvu k uvažovaniu, kde v nás je potrebné zasvietiť.

Zranenia

Ešte pre týmto porozumením však potrebujeme

- pochopiť svoje zranenia. Informácie o nich prichádzajú prostredníctvom emócií, ktoré sme si zvykli nazývať "negatívne". Tieto emócie prinášajú myšlienky z minulosti a budúcnosti.

- prijať svoje zranenia

- liečiť a uzdravovať ich.

- tiež nesúdiť seba

- porozumieť, čo sme sa prostredníctvom zranení  naučili

Súčasťou uzdravovania je

- pokoj v duši

- pochopenie voči sebe aj iným

- precítanie emócií, ktoré prináša nejaká situácia, ale nepodľahnutie ...resp. pomerne rýchle vybŕdnutie z nich

- schopnosť pozorovať svoje myšlienky

- schopnosť zastavovať   myšlienky deštruktívne

- vnútorná ochota byť šťastný/šťastná

Odsudzovaním iných tvoríme deformácie vlastných životov. Vlastných energeticko informačných polí. A neporozumením vzorcov myslenia  a konania tieto štruktúry prenášame na ďalšie pokolenia.

Inšpirované učením Sergeja Lazareva (viac v sekcii "video")