.

Vyštudovala tri vysoké školy ...
Je perfekcionista na poriadok ...
Nesmie spraviť chybu ...
Musí konať správne ... a všetko na 300%
Bojí sa poníženia ...
Preto ho stále zažíva ...

.

Necíti si telo ... necíti jeho odpovede ... preto ju iní manévrujú, kam chcú ..
Pretože cíti obrovskú hanbu a vinu.
Aj za svoju rasu.
Vždy jej prízvukovali: musíš VŠETKO robiť ešte lepšie!!! Lebo o nás sa traduje, že sme ... špinaví, tupí, zlodeji, nevzdelanci ...

.

Kedy už bude "dosť dobrá?"
A kedy si už dovolí smiať sa a tešiť sa zo života?
Pustiť svoje srdce z klietky a prestať sa oň báť? Bolo veľmi zraňované ...

.

Moje srdce bolo veľmi zasiahnuté, keď som bola pred pár dňami s touto krásnou ženou ...

.
Dnes celý deň nosím v sebe jej príbeh ... a synchronicity - ako vždy - dejú sa:

Išla som popri antikvariáte ... a z diaľky na mňa "mávala" obálka tejto knižky. Volá sa "Jediná". Dostala som ju kedysi dávno ... vyhrala som ju v literárnej súťaži na základnej škole. Milovala som ten príbeh. A potom prišla spolužiačka - všetkými veľmi obľúbená, s brilantným humorom a istým neodolateľným šarmom - a VYSMIALA SA Z NEJ.

.

Veľmi som sa hanbila za to, že ja som vnímala ten príbeh ako čistý, nežný ...že som sa stotožňovala s hlavnou hrdinkou ...
Spolužiačka povedala, že je to INAK. Že hrdinka je hlúpa naivka.
Tak som si pripadala i ja ako hlúpa naivka. Lebo spolužiačku mali radi všetci. Mňa ... netuším ... pretože som v tej dobe NEBOLA.

.
Nebolo ma vidno. Nemala som farby. Nikto nevedel, kto som, čo mám rada, aká som, ani čo viem.

.
Dnes je spolužiačka nešťastná žena, ktorá stále niečo hľadá a ešte stále netuší, že hľadá svoje srdce. Je utopené v egu, ješitnosti, povrchnosti a egocentrizme. Nezávidím jej. Ani trochu. Ale ani ju neľutujem. Z diaľky som opakovane počas života videla, ako zhodila svoje kamarátstva ... ako ich dokázala potopiť ... ako nectí vzťahy, ani lásku ... a preto je nešťastná ... a hľadá ...

.
A vidím, ako tí, ktorí neoslobodzujú svoje srdce, ktorí mu nedajú dýchať, prejaviť sa, cítiť lásku ... ako sú títo ľudia nešťastní ...

.
Držia sa v zónach pohŕdania, irónie, arogancie, povyšovania sa, pýchy, ohovárania, intríg ...

.

Je to ich zadanie ...

Pretože každý z nás nejaké má (a keby len jedno  ... a preto nie sme hodní súdenia ...

Ide len o to:

UVEDOMIŤ SI, KTO SOM 

NAPLNO UZNAŤ SEBA 

A ŽIŤ SEBA BEZ STRACHOV ... 

ODVÁŽIŤ SA VIDIEŤ KLIETKY, KTORÉ SÚ NÁM UŽ MALÉ 

A OPUSTIŤ ICH 

.

Nájsť svoje miesto v Univerze znamená uvedomovať si svoju jedinečnosť medzi miliardami iných ľudí ...

.
Uvedomovať si ju
Pripúšťať ju
Bez stresu, ale aj pýchy
Uznať seba ako Lásky Hodného

.
A potom uplatniť, kto som 

.
Také je to jednoduché ... len sa rozhodnúť z hĺbky  ...

.
A také je to nejednoduché ... pretože sme od srdca odpojení ... vďaka zahanbovaniu, ponižovaniu, manipulácii ... z dôvodu brania energie na úkor iného človeka. Takto sa to učia už deti.

.
Vo frekvencii lásky nie je prítomný strach.
.
Vo frekvencii strachu nie je prítomná láska.

.
Nájsť svoje miesto v Univerze znamená oslobodiť sa zo spútanosti, ktorú sme nevedome prijali 

.
A je potrebné urobiť to na vedomej úrovni. Až na úrovni energeticko informačného poľa ... pretože vzorce spútanosti a neslobody sú zapísané až generačne ... nielen na úrovni tela a mysle!.

.
Spútanosť je len prijatá mreža, ktorú môžeš odložiť 

.
A uvidíš aj iných ako jedinečných, hodných úcty a rešpektu.

.
V tomto nastavení vedomia sa uplatňuje
.

VEDOMÁ ZMLUVA

- pravdivo (voči sebe, následne k iným)
- slobodne
- bez ovládania
- bez manipulácií

.
www.lubicamackova.eu

.

15.3.2017

.

Fotografia: obal knihy "Jediná", autorky Kláry Jarunkovej