Oddelí samu seba od vlastného tela
Nemá čas plakať
nenachádza vhodný čas a miesto

a tak zovretie v krku
tvorí zátku, ktorá tam niekde čaká ... a čaká ..

Smutná žena často poškodzuje seba.

Nakupuje farby a hebké látky, aby mala dotyk sama so sebou.
Ale ani tony šiat ten dotyk nenahradia.

Hnevá sa, aby aspoň na chvíľu pocítila svoju silu.
Vyvíja horúčkovité aktivity ...
Len nebyť v tichu sama so sebou ...

Pije, prejedá sa, poškodzuje svoje telo i dušu, 
sýti sa niečím, čo aspoň na chvíľu
odvráti ten smútok

Hlboký smútok, s ktorým si nedovolí mať spojenie.
Čo by tam našla?
Strach.

Strach, že v danej chvíli nemá dosť lásky sama pre seba
a nie je nikto, koho by požiadala, aby jej ju na chvíľu poskytol.

Poškodzuje svoju dušu tým, ako neverí, 
že by sa našiel niekto, kto je tu pre ňu.
Nedokáže sa opýtať a požiadať.

Poškodzuje svoju dušu tým, ako robí veci, ktoré robiť nechce.
Hovorí slová, ktoré nemyslí vážne
Presviedča samu seba o niečom, čo si neželá ...

Strach z osamenia
Strach z odmietnutia
Strach z nedostatku lásky.

A pritom jediné
Jediné, čo naozaj pomôže
je ostať v tom smútku
Siahnuť si naň.
Pozrieť sa za jeho "tmu"
A nájsť tam Strach, ktorý má veľké a smutné oči.

Objať ho a privinúť.
Aj on je jej.

Ostať v ňom a nájsť jeho vydesenú podstatu.
Podstatu, ktorú je potrebné OBJAŤ ZVNÚTRA. 

30.5.2015 

.