I N A K O S Ť    A K O     D A R

     Mala asi 11 ... nežný prejav, krásnu tvár a celkovo milý vzhľad. Moderátor sa jej spýtal: 

- A vedia tvoji spolužiaci, že tancuješ?

 Ona na to:

- Neviem .. Keď oni sa so mnou moc nebavia ...

 Moderátor ostal zaskočený.

- Nebavia? A prečo? 

Dieťa zaváhalo:

- No ... neviem .. keď to je také ... najprv sa vám do očí usmievajú a potom ...

Zasekol sa jej hlas. A mne zovrelo srdce. Veľmi dobre som poznala to, čo prežívala.

Smútok. Sklamanie. Nepochopenie. Odmietanie. Inakosť, Osamelosť.

Na konzultácie ku mne chodí čoraz viac ľudí, ktorí zažili v detstve veľkú osamelosť, pretože boli INÍ. 

Málokto z nich si vedomoval svoju INAKOSŤ ako dar. A už vôbec nie ich rodičia. Preto ich nevedeli podporiť. Podporiť a uchovať ich INAKOSŤ do rozvinutia ich darov.

Najčastejšie títo osamelí uverili, že nie sú v poriadku, začali o sebe pochybovať a snažili sa zaradiť tak, aby boli osamotení čo najmenej. Robili so sebou kompromisy, nestáli za svojou pravdou, za svojím vedomím, lebo nebol nikto, kto by ich v ich pravde podporil.

Keď boli malí, VEDELI, KÝM SÚ.

Netrúfli si však tú pravdu často odhaliť nahlas ani sami pred sebou. A ak sa aj pokúsili dať vedieť svojim blízkym, tí v strachu (pretože bola éra strachu, kde sa inakosť nevyplácala, bola ohrozujúca a všetci mali písať modrým perom), aby neboli tieto deti pyšné a perzekvované, potláčali ich inakosť ako falošnú, domnelú a nežiadúcu.

Ďalším rozmerom týchto detí bolo, že sa rodili nevedomým rodičom. Nevedomí rodičia nerozoznávali dary svojich detí. 

Netreba ich však za to súdiť.  Plnili len svoju úlohu. Posilňovať  neuznaním vedomie týchto INÝCH.

Pretože zelená rastlina si nájde cestu aj cez asfaltový chodník a betón.

To je zákon životaschopného :-)

INÍ sú často OSAMELÍ.

Táto éra však už skončila.

Je čas. Uznať svoje schopnosti, dary, vedomosti, talenty, zručnosti.

Uznať ich však v pokore a používať ich s pokorou. Nie s falošným nesebavedomím.

Je čas zdieľať inakosť svojich darov. Tým sa znižuje osamelosť.

Nie sme sami :-) Je nás už veľa :-)

Nájdi odvahu ukazovať, kto si.

Keď ukazuješ a žiješ svoju pravdu, zrazu sa okolo Teba vynárajú rovnakí ... rovnako výnimoční .. len možno v inom aspekte. 

Keď žiješ svoje dary, žiješ svoju výnimočnosť. 

To jediné, jediná najozajstnejšia úloha je uznať sám seba a ostať pokorný.

Uznať seba a uznať aj iných s ich darmi.

Spájať sa do spoluprác. V mene sveta, kde výnimočnosť neznamená osamelsoť, ale schopnosť

TVORIŤ VÝNIMOČNÉ VECI CEZ SRDCE.

TVORIŤ SVET, AKÝ CHCEME, CEZ SRDCE.

PRETOŽE SRDCE NESÚPERÍ.

SRDCE TÚŽI TĹCŤ A CÍTIŤ BLÍZKOSŤ. PRAVOSŤ VECí A VZŤAHOV. SPRÁVNOSŤ KONANIA A ŹITIA.

UZNANIE TVOJEJ VÝNIMOĆNOSTI SKRZE SRDCE ZMENÍ SVET.

Ilustračná fotografia prevzatá z verejného zdieľania na Facebooku.