Dieťa: moje zrkadlo, príbeh druhý
- Nie je čo oslavovať!!! - kyslo skonštatoval Otec a ja som videla, ako chlapček vedľa neho - jeho Syn - v okamihu stratil svoju silu. Ovisli mu plecia, sklonil hlavu ... cítil sa zle ... a to nielen pred nami.
Viete, čo nebol dôvod oslavovať?
Mal na vysvedčení JEDNU DVOJKU. Z TELOCVIKU.
Sedeli sme so synom v posledný júnový deň v našej obľúbenej reštaurácii a oslavovali sme. Vážne si už nespomeniem, aké mal vysvedčko. Určite mal však viac dvoják, ako jednu. Pretože on i ja vieme, že známky nie sú ukazovateľom úspešnosti v ďalšom živote dieťaťa. Slúžia len na to, aby - ak sa chce vzdelávať v istom type školy - malo dieťa hladký priechod k tomuto vzdelaniu. Inak sú známky pre nás nepodstané. Syn vie, že chce študovať, tak sa podľa toho riadi. Známky u nás nie sú dôvodom na stres, hnev, ponižovanie, znevažovanie atď.
Po otcovom výroku sme sedeli so synom ako obarení. Pokúšala som sa Synovi tohto Otca dať vedieť, že sú to báječné výsledky. Márne. Mal slzy v očiach a v ušiach mu znela Otcova hlboká nespokojnosť. Cítila som k nemu hlbokú účasť ...
- Nie je čo oslavovať!!! - kyslo skonštatoval Otec a ja som videla, ako chlapček vedľa neho - jeho Syn - v okamihu stratil svoju silu. Ovisli mu plecia, sklonil hlavu ... cítil sa zle ... a to nielen pred nami.
Viete, čo nebol dôvod oslavovať?
Mal na vysvedčení JEDNU DVOJKU. Z TELOCVIKU.
Sedeli sme so synom v posledný júnový deň v našej obľúbenej reštaurácii a oslavovali sme. Vážne si už nespomeniem, aké mal vysvedčko. Určite mal však viac dvoják, ako jednu. Pretože on i ja vieme, že známky nie sú ukazovateľom úspešnosti v ďalšom živote dieťaťa. Slúžia len na to, aby - ak sa chce vzdelávať v istom type školy - malo dieťa hladký priechod k tomuto vzdelaniu. Inak sú známky pre nás nepodstané. Syn vie, že chce študovať, tak sa podľa toho riadi. Známky u nás nie sú dôvodom na stres, hnev, ponižovanie, znevažovanie atď.
Po otcovom výroku sme sedeli so synom ako obarení. Pokúšala som sa Synovi tohto Otca dať vedieť, že sú to báječné výsledky. Márne. Mal slzy v očiach a v ušiach mu znela Otcova hlboká nespokojnosť. Cítila som k nemu hlbokú účasť ...
O nejaký čas prišiel môj syn domov a hovorí:
- Mami , predstav si, tento Chlapec bol so mnou na súťaži .. a po nej veľmi plakal. Zo strachu, že sa neumiestni. Ešte šťastie, že učiteľka videla, ako mu je, tak si k nemu sadla na koberec, objala ho a utešovala ... -
V tej chvíli som ďakovala každému učiteľovi, ktorý vníma prežívanie detí a neostáva ľahostajný ...
Toto sú presne tí rodičia ... Vzdelaní, slušní ľudia, ... Žiadni asociáli . Určite ho majú radi ...A určite sú presvedčení, že robia najlepšie, ako len vedia.
Pred dvoma rokmi by som mala chuť ich vyfackať.
Dnes cítim účasť. Voči nim, i voči ich dieťaťu. A verím, že sa dozvedia, že:
- kdesi sú nespokojní so sebou a svoje nároky a nespokojnosť zo života prenášajú na svoje dieťa (pretože jedna dvojka z tupého telocviku .. koľko rodičov by si želalo u svojich synov takýto výsledok?)
- učia svoje dieťa, že nemôže NIČ v živote dostať LEN TAK ... z lásky, za to, že JE (môj syn mi rozprával,ako musí doma robiť x klikov, ubehnúť x kilometrov za nejaký čas, ak chce napríklad nové lego ..)
- tiež ho učia, že nič, čo dosiahne, nie je dosť dobré ... (viete ako to potom vyzerá v dospelosti? Žiadne sebavedomie a sebaistota. Nech dosiahnu títo ľudia akékoľvek úspechy, stále o sebe hlboko pochybujú)
- rodičia by potrebovali riešiť svoju potrebu perfekcionizmu a dokonalosti (a nezabúdať, že dieťa JE DIEŤA!!!)
- učia svoje dieťa, že nemôže robiť chyby ...pritom ich potrebuje robiť .. ako každý ... aby sa naučil
- kde ich (rodičov) v živote naučili, že nesmú robiť chyby?
- potrebovali by pochopiť, že ich ženie strach z toho, aby ich dieťa uspelo ... pritom JE nejaký dôvod na to obávať sa, že neuspeje???? Koho strachy sú to v skutočnosti? Prečo ich štepia namiesto dôvery a podpory v raste? Lebo láska je tu zamenená za silové pôsobenie strachom ... lebo oni sami svoje strachy nerozoznávajú ... a tým pádom ich tie strachy ovládajú ...
- ich dieťa má x alergií ... stavím sa, že jednou z nich je alergia na život samotný ... a myslím to vážne ... a majú ju aj rodičia ... len možno prejavy sú iné ...
- že rodičia majú veľa strachov ... a očkujú ich do syna tak, že nie je veľmi šťastným človiečikom. Zatiaľ ... Ak si to uvedomia a prijmú, potom aj zmenia ...
Ako vždy, mám skúsenosť, že informácie, ktoré sa ktokoľvek dozvedieť má, dozvie sa ... Tak nech táto správa letí do sveta ... s poslednou vetou:
NIE STE ZLÍ ĽUDIA, ANI RODIČIA ...
Len by bolo fajn pochopiť svoje strachy ... zovretia ... vzorce myslenia, ktoré neslúžia ... vnímať, či je vaše dieťa šťastné ...
OTVORIŤ VAŠE SRDCIA A UVOĽNIŤ STRACHY ... DOVEROVAŤ ŽIVOTU, SEBE ... to je vaša úloha ... ak budete chcieť.
Dôsledkom bude viac ozajstnej lásky ... uvoľnenia, radosti zo života ... a prejaví sa to na vašom synovi. Prestane sa báť, začne si viac veriť a porastie raketovou rýchlosťou. Ako bytosť.
.
28.1.2016
Fotografia: Lubica Macková
(c): Uvedený text je možné šíriť v neskrátenej podobe len s uvedením plného mena autora a odkazu na stránku na nekomerčné účely.