CINTORÍN PRE ŠKREČKA

Nikdy som nerozumela cintorínom pre psov. Nejako som to neriešila, len som cítila, že nerozumiem.

Tak v sobotu 19.11.2013 som pochopila.

V sobotu nám zomierala Benjamínka. Malinký tvor, o ktorom viete, že má svoj čas. Ako všetko živé.

Rozum je jedna vec a prežívanie iná. Prežívanie vzťahu.

Benji bola členom rodiny. Volali sme ju "Bendži Kolotočárka"   a ešte aj "Bio-plastový škrečok", pretože nech sme jej nosili na okusovanie akékoľvek drievko, vždy si vybrala za svoje brúsidlo plastový kolotoč.

Nie smrť bola ťažká. Odchádzanie bolo ťažké.

To, ako z nej unikal život.

To, ako som sa pýtala samej seba, či ju vezmem k veterinárovi pre milosrdnú smrť a vzápätí som stála pred otázkou, či to smiem a mám právo urobiť ..

To, ako sa mi uľavilo, keď dodýchala ...

To, ako som si uvedomila, že ju neviem len tak zahrabať.

Viem si predstaviť, že sa to ľuďom bude zdať absurdné, ale pochovala som ju na cintoríne v našom hrobe.

Už chápem cintoríny pre psov... Pred chvíľou mi pohľad opäť padol na miesto, kam sme sa vybrali vždy hneď ráno.

Je prázdne.

Citlivé vzťahy so živými bytosťami ...

.

Lubica Macková, www.lubicamackova.eu