2. Sloboda vo vzťahoch: Partnerstvo

alebo:  Ako nezvierať akýkoľvek vzťah: Partnerstvo

Jeden muž bol v mojom živote naozaj osudový. Osudový v zmysle: absolútne výnimočný svojou múdrosťou a tým, čo som si cez neho prežila a spoznala (nie nestojí na piedestáli, už je zarovno,  na  úctivom mieste s mojim i ostatnými partnermi :-). Lenže, ako to už tak niekedy je, mal byť osudovým iným spôsobom, než ako sa vzťah naplnil. To viem TERAZ 

Stále hovorím, že keby sme si dali dosť času spoznať, KVOLI ČOMU sme stretli daného človeka, muža, partnera, keby sme boli v danej chvíli viac spojení so sebou, viac vedomí, ušetrili by sme si mnoho bolesti, sklamania, zranení ...

Zároveň však platí, že:

Čo sa stalo, stať sa malo  
A že veci sa nemôžu odohrať inak, ako sa odohrali ... pretože:
Keby sa stať nemali, tak by sa nestali

Viem, znie to tak insitne ... až smiešne  Viem. Za týmto poznaním si však stojím ... Preto NIČ netreba ľutovať ... treba len - ako vždy -  vytiahnuť POZNANIE zo skúsenosti 

Môj partner bolo odo mňa  takmer o generáciu  starší ... VEDELA SOM hneď na začiatku, že on už dieťa mať nebude ... Bol čestný. Povedal mi to. 
Naivne som sa vtedy nazdávala, že v pravý čas, keď pocítim, že dieťa chcem mať, vzťah rozpojím.
Osud sa zasmial, pomädlil si ruky a povedal si, že si na mne pošmákne 

V tom vzťahu bolo ešte mnoho iných aspektov, i ľudí, ktorí nám zamiešali karty. Keď som z toho vzťahu vystupovala, myslela som si, že zomriem. Doslova. Bez zveličovania. Bolo to, akoby som sa rozhodovala, či si odseknem jednu, alebo druhú ruku ... V tom mladom veku som to ešte nezvládala. Nebola som dosť zrelá. Nevedela som, že láska, skutočná láska, može ostať. Veľmi som lipla na forme. Tak som ho - aby som vôbec dokázala tresnúť dverami - poobviňovala ... aby som vôbec dokázala odísť ... pretože som cítila, že ja dieťa mať chcem ... že mi patrí to pokračovanie života.

V istých aspektoch som mu krivdila, v istých aspektoch som videla správne. Potrebovala som dozrieť do poznaní.

Láska versus závislosť

Nech boli okolnosti namiešané akokoľvek, neskôr, keď som sa pospamätávala, som našla k nemu skutočnú lásku. Bola ukrytá pod vzorcom závislosti, ktorý bolo treba pochopiť a transformovať.

- pochopila som, že iba ja som zodpovedná  (nie vinná) za to, že som si  dovolila ísť do partnerského vzťahu. Plne konzumovaného. Mala som NIEKOĽKO veľmi jasných signálok o tom, prečo by mal mať náš vzťah inú podobu ... napríklad silného výnimočného mužsko ženského priateľstva. Ja som ich však prehliadla. Tak som sa učila. I cez bolesť.

- tiež som porozumela, že k nemu cítim skutočnú lásku. Keď  o nejaký čas stretol ďalšiu ženu a neskôr sa oženil, cítila som a cítim hlbokú radosť. Patrí mu to. Patrí mu šťastie po boku ženy, ktorá má súladnú etapu života s jeho etapou. Je múdry, zrelý a aj on vie, že sme sa spolu veľa naučili. Tiež má stále svoje vývojové výzvy. Ako i ja a každý človek, do konca svojich fyzických dní.

- no a v neposlednom rade som až o pár rokov našla kvalitu lásky, ktorá nesúvisí s lineárnym časom, ani jej formou.

Rozpájanie vzťahu versus plná zodpovednosť za čin

V danom čase som bola tak nezrelá, že som nevedela vziať zodpovednosť za rozpojenie vzťahu. Dobre som poznala pozíciu opustenej, tak som sa do nej nevedome vmanévrovala. Toto územie mi bolo známe.  Znesiteľnejšie bolo byť v úlohe opustenej, ako v tvorivej zodpovednosti opúšťania. Bolo pre mňa náročné "byť zlá = opustiť" ... tak som bola "zlá" inak ... a ani som si to neuvedomovala ... Poprežívala som si stav ukrivdenia, zranenia .. opustenia ... a pritom som to bola ja, kto opúšťal. no nevedela som sa postaviť do svojej plnej sily a urobiť to s láskou k sebe, i k nemu.

Opúšťala som ho, a napriek tomu ja som sa cítila byť opustená, i opúšťaná. Ťažko sa mi akceptovalo, že jeho postoj je smerom k deťom nemenný.  Pritom som niekde v hlbokom kúte duše vedela, že tento vzťah NEMA perspektívu ... že mal byť v inej forme. a to, čo prežívam, je daň za nevypočutie vnútorného hlasu, na ktorý som sa vtedy nevedela spoľahnúť.

Nielen pri opustení, ale i pri opúšťaní sa nám testuje sebahodnota!!! Strach zo straty, strach zo straty blízkosti, strach zo straty lásky, strach o sebahodnotu, strach zo samoty  ... Pri akomkoľvek druhu strachu tu však  nie je prítomná láska ...

A o to ide!

Ešte je tu hľadisko VEČNOSTI, ktorá naozaj JE ...

Z tohto pohľadu sa v istých etapách s inými ľuďmi spájame, ideme spolu, v iných sa rozpájame, a ideme každý zvlášť ...

Jedna zo slobôd je uvedomovať si, že ani partnerstvo netreba držať zubaní nechtami ... Občas každý z nás nadobúda poznania sám, inou cestou, ako partner .. A to nás môže rozdeliť. Môže a nemusí ... Na všetkých úrovniach ... A dokonca v týchto telách i navždy ... Ale z hľadiska VEČNOSTI, ktorá nie je frázou, sú to stále len cesty ... Mnohé cesty, kde som vďačná za súputnikov ... Za tých, ktorí sú so mnou minútu, i za tých, ktorí sú so mnou veky ...

Ten, kto sa hnevá za rozpojenie partnerstva, ak si dovolí ČASOM pozrieť sa na to INAK, môže uvidieť, že cíti bolesť z nejakého druhu  straty ... Z domnelej straty.... 

Že je to prirodzené, lebo ľudské ... A ak bude chcieť, vystúpi časom z úrovne ľudského, a postaví sa do stavu plného vedomia a pozrie sa odtiaľ ... Na Plnofarebnost toho, čo sa deje. 

Pretože partnerstvo, a ani akýkoľvek vzťah, sa nedá vyžadovať. Dá sa iba UMOŽŇOVAŤ. Vo vzájomnom prieniku a súlade.

Ak chcem mať slobodu vo vyjadrení seba voči inému človeku, potom ju potrebujem vedieť aj umožniť tomu druhému človeku smeorm ku mne. Byť čestná a zodpovedná.

Nesie to obrovskú SLOBODU a VĎAKU ... A to je vysoká frekvencia energie ... A zároveň: treba si dopriať prežiť všetky fázy tohto uvedomenia ...

Pretože, ako mi povedala študentka na univerzite, kde prednášam, rozpojiť vzťah po 40 rokoch ... to je silná vývojová výzva ... a je v nej prirodzená zraniteľnosť. Pretože BLÍZKOSŤ  JE ZRANITEĽNOSŤ ... a BLÍZKOSŤ JE TIEŽ ZVYK ... a my sme ĽUDIA s emóciami, i citom ... Preto je občas cesta tak náročná ... a potrebujeme seba v nej chápať. Prejsť všetky fázy, dovoliť si pochopiť ich a NEZABUDNÚŤ NAZRIEŤ NA CELOK.

.

Súvisiace semináre:

"Kvantová transformácia veodmia: otázky a odpovede", 5. - 6.5.2018, Bratislava, obsah tu:  https://www.facebook.com/events/361669291016632/

"Kvantová transformácia vzťahov", 28. - 29.4.2018, Martin, obsah tu:  https://www.lubicamackova.eu/inpage/kvantova-transformacia-vztahy/

"Kvantová transformácia zranení a tieňov", 19. - 20.5.2018, Pezinok, obsah tu:  https://www.lubicamackova.eu/inpage/vnutorne-dieta-transformacia-zraneni-a-tienov/

"Kvantová transformácia vedomia", 12. - 13.5.2018, Prešov, obsah tu:  https://www.lubicamackova.eu/inpage/kvantova-transformacia-zivota/

"Kvantová transformácia strachov", obsah tu:  https://www.lubicamackova.eu/inpage/kvantova-transformacia-strachov/

26. - 27.5.2018, Zvolen

16. - 17.6. 2018, Poprad

Prihlášky na lubimackova@gmail.com.  

.

Fotografia (c): Zuzana Kačúr, júl 2017, na fotografii: Lubica Macková